Opustenie násilných hnutí je mimoriadne náročný proces a vyžaduje si podporu blízkeho okolia. Tím Exit Slovensko je odhodlaný pomôcť jednotlivcom, ktorí sa rozhodli opustiť neonacistické hnutie a vybudovať si nový život bez násilia a nenávisti.

Iniciatíva Exit Slovensko bola založená v roku 2017 bývalými členmi neonacistických skupín v USA a v Nemecku – Christianom Piccolinim a Stevenom Hartungom, ktorí v minulosti úspešne opustili neonacistickú scénu. Christian a Steven sú s pomocou úzkeho tímu blízkych spolupracovníkov na Slovensku odhodlaní poskytnúť pomoc a podporu jednotlivcom, ktorí chcú, tak ako oni, zanechať život plný násilia a nenávisti za sebou.

Christian Picciolini, 43 rokov

http://www.christianpicciolini.com/

chris-fotka-na-web

Moj príbeh sa začal, keď som mal asi tak štrnásť rokov, stál som v parku a fajčil potajomky trávu. Vtedy ku mne pristúpil starší chalan, ktorý na mňa zhrúkol: „Presne toto židia a komunisti chcú, aby si nevnímal realitu, a potom nás všetkých ovládnu!“. Vtedy som ešte netušil, že ide o Clarka Martella, lídra hnutia „Chicago Skinheads“. Bol som stratený, osamelý chlapec bez kamarátov a on bol prvý chalan v podobnom veku ako ja, ktorý o mňa prejavil záujem. Tak som ho nasledoval a vstúpil do hnutia. O dva roky neskôr, keď ho zatkla polícia pri roztržke a on skončil na dlhšie obdobie vo väzení, som sa stal nečakane lídrom jeho neonacistiského hnutia. Pôsobil som v ňom 8 rokov a za ten čas som urobil veľa hrozných vecí, za ktoré sa dodnes hanbím. Keď sa ma ľudia pýtajú, ako sa mi podarilo zmeniť, nemám pre nich jednoduché vysvetlenie či všeobecný recept na zmenu. U mňa to bola kombinácia rôznych vecí – od založenia rodiny, cez nešťastné umrtie môjho brata až po vážne pochybnosti o ideológii, ktorá dominovala v hnutí – a hlavne to bol dlhý proces. Nech si nikto nemyslí, že sa jedného dňa zobudí a už zrazu nebude cítiť nenávisť, ale lásku k migrantom, černochom či židom. Viac o mojom živote sa dočítate v knihe, ktorú som napísal pred dvomi rokmi: „Romantické násilie: Spoveď amerického skinheada“.

V roku 2011 som založil organizáciu „Life after Hate/ Život po nenávisti“, ktorá združuje bývalých členov extrémistických hnutí a v rámci nej cestujem po svete a verejne rozprávam o svojom príbehu.
V máji 2016 som sa dostal aj na Slovensko, kde som urobil niekolľko prednášok na stredných školách v Bratislave a Banskej Bystrici. Po skvelom ohlase som sa vrátil aj v septembri a navštívil som Prešov a Košice. Moje dojmy zo Slovenska a názory nájdete v rozhovoroch, ktoré som poskytol slovenským médiam, napr. portálu aktuality.sk a slovenskej televízii.

Po pozitívnych ohlasoch na moje vystúpenia a vďaka podpore mnohých Slovákov som si uvedomil, že je potrebné aj na Slovensku spustiť veľmi užitočný tzv. „exit program“.

Spolupracujem s veľmi úzkou skupinkou Slovákov, najmä s bývalými členmi radikálnych hnutí pôsobiacich na Slovensku. Plne im dôverujem a spoločne budujeme komunitu ľudí s podobnými životnými skúsenosťami, ktorí sa navzájom podporujú po tom, ako sa rozhodnú opustiť radikálne pravicovú skupinu. Moji slovenskí kolegovia mi prekladajú e-maily a správy, ktoré dostávam prostredníctvom tohto webu. Diskrétnosť a bezpečie ľudí, ktorí sa na mňa obrátia, je pre mňa najväčšia priorita. Osobne som sprevádzal už desiatky bývalých členov počas ich cesty, preto viem, aká je diskrétnosť dôležitá.

Steven Hartung, 28 rokov

steven-foto-na-web

Volám sa Steven Hartung. Mal som 14 rokov, keď som sa prvý krát zaplietol s neonacistickým hnutím v Durínsku; bolo to v roku 2002. Kým mi bolo 17, stal som sa lídrom lokálnej skupiny. Organizoval som demonštrácie, koncerty, staral som sa o kontakty s ostatnými neonacistickými skupinami a o nábor nových členov. Moja neonacistická skupina bola moja nová rodina. Boli sme presvedčení, že iba my dokážeme pochopiť pravdu o potrebe etnickej a rasovej segregácie a o tom, že bieli sa musia konečne postaviť svojim nepriateľom, či už sú nimi migranti, systém, polícia či demokratická vláda. Verili sme, že ktokoľvek popieral naše názory, musel byť presviedčaný o opaku. Vyvolávanie pouličných bitiek s nepriateľmi našej ideológie bola naša rutina; každý z nás sa dopúšťal násilia.

Avšak čím viac som sa dozvedal o názoroch našich nepriateľov a oponentov, a čím viac som o našich problémoch diskutoval s lídrami nášho hnutia, tým viac som si uvedomoval, že naša ideológia nebola tá správna cesta k lepšiemu svetu, ako sme si to mysleli. Keď som mal 23 rokov, rozhodol som sa neonacistickú scénu opustiť, čo sa ale ukázalo ako náročné a dokonca nebezpečné. Celý svoj dovtedajší život som bol aktívnym členom neonacistického hnutia a všetci kamaráti, ktorých som mal, boli stále jeho súčasťou. Keď som verejne prehovoril o svojom zámere odísť, začal som od svojich bývalých kamarátov z hnutia dostávať správy plné opovrhovania, odsudzovania a vyhrážok. Moji kamaráti vo mne videli zradcu. Keď som raz na Facebooku uvidel link na článok z neonacistickej stránky, ktorý vyzýval na moje zabitie, uvedomil som si, že sa musím presťahovať.

Exit Nemecko, organizácia založená bývalými príslušníkmi neonacistických hnutí, ktorí si prešli tým istým, čím som si práve prechádzal aj ja, mi pomohol prekonať toto zložité prechodné obdobie. Exit zabezpečil, aby ma tí, ktorí mi chceli ublížiť, nemohli nájsť, a zároveň mi postupne pomohol vybudovať si nový život. Kým som bol súčasťou neonacistickej scény, prestal som chodiť do školy. Mal som vtedy 16 rokov. Vďaka Exit-u som nedávno dokončil univerzitu a v súčasnosti žijem vo Viedni. Po svojej prvej návšteve Slovenska v roku 2015 som sa rozhodol pomôcť svojmu priateľovi Christianovi Piccolinimu a ostatným, ktorí si prešli tým, čím sme si prešli my, pri založení Exit Slovensko. Viem, že nikto nemôže byť prinútený opustiť neonacistickú scénu. Ale keď sa tak rozhodnete sami, ja a ostatní bývalí členovia neonacistických skupín sme pripravení pomôcť vám začať nový život. Keďže som to sám zažil, viem, aké dôležité je môcť sa porozprávať s niekym, kto situácii rozumie, a najmä aké dôležité je zachovať pri kontakte s Exit-om dôvernosť.